Emerald Reflection
Niektoré miesta si človek zapamätá pre ich veľkosť. Iné pre výhľad alebo dobrodružstvo, ktoré tam zažil. Existujú však aj miesta, ktoré sa do pamäti zapíšu celkom nenápadne. Nepotrebujú vysoké štíty ani monumentálne stavby. Stačí, že na človeka zapôsobia svojím pokojom.
Také je pre nás aj Morské oko.
Nie je to miesto, ktoré by na seba upozorňovalo hlasno. Nepotrebuje súťažiť o to, ktoré jazero je krajšie alebo známejšie. Stačí sa na chvíľu zastaviť pri jeho brehu a sledovať hladinu, na ktorej sa odráža obloha, okolité stromy aj meniace sa svetlo. V tej chvíli človek zistí, že aj ticho môže byť silným zážitkom.
Emerald Reflection vznikal z túžby zachytiť okamih, ktorý sa nedá odfotografovať. Ten zvláštny pocit, keď sa človek prestane ponáhľať, zhlboka sa nadýchne a začne si všímať veci, ktoré dovtedy prehliadal.
Motív nezobrazuje iba vodnú hladinu. Ornamenty, jemné línie a opakujúce sa tvary pripomínajú odrazy, ktoré sa vo vode neustále menia. Raz v nich človek uvidí les, inokedy oblohu alebo svetlo. Tak to býva aj so spomienkami. Rovnaké miesto v nás po rokoch dokáže vyvolať celkom iné pocity.
Každý si z neho môže odniesť trochu iný pocit. Niekto pokoj, iný rovnováhu alebo nádej. Niekomu pripomenie chvíľu, keď na okamih vypol všetok ruch okolo seba a uvedomil si, že niektoré z najkrajších okamihov nepotrebujú veľké slová ani veľké gestá.
Takto vznikol Emerald Reflection. Nie ako obraz jazera, ale ako spomienka na chvíľu, keď sa človek prestane ponáhľať a dovolí si iba byť.
Často práve na takéto chvíle spomíname najdlhšie.
